Balón ťažký 32 000 ton

Aj medzi zabudnutými kapelami z konca 60. rokov existujú také, čo sú ešte zabudnutejšie. Jednou z týchto tajuplných formácií bola aj americká kapela Heavy Balloon, ktorá po sebe zanechala jediný album – 32,000 Pound (1969).

Podľa všetkého to ani nebola klasická kapela, skôr okamžité zoskupenie hudobníkov zo Západného pobrežia, ktoré tam údajne žalo aké-také úspechy. Informácie o ňom sú skúpe. V roku 1969 mu vyšiel jediný album, 32,000 Pound Heavy Balloon, ktorý bol nahratý v New Yorku a obsahuje psychedelický trip s miernou bluesovou atmosférou. Platňa mala každú stranu pomenovanú, prvá sa volala 32,000 Pound, druhá 16 Ton. Obal obsahuje menoslov hudobníkov bez akejkoľvek bližšej zmienky o nástrojoch, takže skupinu tvorili Fred Adams, Jenny Dean, Mallory Earle, Kirby Helmuth, Wolf James, Michael Jason, Ned Liben, Lori, Mighty Baby, Terry Noel, Bobby Notkoff, Christian Osborne, Pepe The Piano Player, T. N. Pichoske, Mike Ratti , Bob Rizzo, Senorita Rosetta, Skydragon, T. C. Topcat a David Tyles.

Existujú dve pirátske vydania na CD, prvé, bez udania roku vydania, od údajnej kanadskej spoločnosti Lyrical Sound Device (LSD-AZ-5001) a druhé od nemeckej pirátskej značky Walhalla z roku 2006 (WH 90375).

Podľa zdroja uvedeného u Alexa Gitlina mala skupina skladbu Barnyard Blues zaradenú na kompilačných albumoch Magic Carpet Ride (LP), Sixties Archive vol. 8 (CD) a Lycergic Soap (LP). Bobby Notkoff je pomerne slávny hráč na husle známejší zo skupín Rockets, Electric FlagCrazy Horse (áno, Neil Young). Chris Osborne hral s Davidom Peelom a Yoko Ono (dobro na albume Fly). Cez Discogs sa dá dopátrať, že štúdiový bubeník Mike Ratti hral s Jay And The Americans, Morgen, RexThe Nails. Aj basgitarista Robert Risso hral v Jay And The Americans a tiež s Paulom Jonesom.

Moje CD je to kanadské a keď som si ho pred cca desiatimi rokmi kupoval, netušil som, do čoho leziem.  Na prvýkrát ma nebralo, ale rýchlo sa to zmenilo. Je to úlet. Barnyard Blues je ako vystrihnutý z raných albumov Captaina Beefhearta, psycho-humornú náladu ozvláštňujú husle. V texte sú jasné odkazy na Little Red Rooster a podobné odkazy sú roztrúsené po celom albume (viď napríklad názvy skladieb typu Lead Zeppalin, Owed to Sgt. Pepper). Pomalší ťaživý, akože bluesrockový slaďák, On My Way Down nemá chybu. Samozrejme, gitarovým rifom sa v závere parádne nakopne. Harmonikový blues My Very Own Sweetheart nie je vlastne harmonikový blues. Po chvíľke je z neho úplne posmešná akustická skladba kdesi pri táboráku. Podozrievam ansábel Heavy Balloon, že Zappa im bol vzorom, akurát vynechali džezové prvky. Parádny ťažký blues ozvláštnený nejakou xylofónovou výbavou nesie meno jedného z členov skupiny, T.C. Topcat Blues. Psychedelické úlety v tejto skladbe sú nezastaviteľné, ich let by nenarušili ani všetky islandské sopky dohromady. Mrmly, mrmly, čosi sa mrmle v úvode Sixteen Tons. Captain Beefheart je späť, niekto by v tejto poloakustickej strašidelnosti mohol počuť aj blues. Končí sa pískaním.

A je to tu! Názov Lead Zeppalin budí očakávania a tie sú, ako to je u Heavy Balloon zvykom, napĺňané odlišne. Áno, je to gitarový hard rock, ibaže taký ironický nádych (spev „I want Lead Zeppalin“) odkazuje skôr na Zappu, než na poctu idolom (a sólová gitara sa vyžíva v kyselinovom psychedelickom zvuku a prejave). V tvrdšej polohe sa nesie aj cover I Don’t Need No Doctor spievaný ženou. Owed To Sgt. Pepper sa podobá na Beatles akurát textom a náznakom melódie, inak je to totálne uletená a výsmešná vec, rôzne zvuky a pazvuky ani neviem pomenovať. Záverečný kúsok Action má v sebe hádam všetko, čo doteraz odznelo. Podľa mňa by sa od „speváka“ mohli pokojne učiť punkové veličiny, tak „hrozne“ spieva. Sedem aj čosi minút psychedelickej rockovosti uzatvára jeden z najzvláštnejších albumov, aké mám v zbierke.

Nepúšťam si tento album často, ale je rozhodne viac ako dobrý, netuctový a pre hľadačov nefalšovaných 60’s klenotov je to jasná voľba.

(upravené, pôvodne zverejnené na progboarde)

Skladby

  1. Barnyard Blues (5:50)
  2. On My Way Down (4:40)
  3. My Very Own Sweetheart (4:02)
  4. T.C. Topcat Blues (2:50)
  5. Sixteen Tons (5:35)
  6. Lead Zeppalin (2:33)
  7. I Don’t Need No Doctor (5:02)
  8. Owed To Sgt. Pepper (2:51)
  9. Action (7:10)

Zostava:
Fred Adams
Jenny Dean
Mallory Earle
Kirby Helmuth
Wolf James
Michael Jason
Ned Liben
Lori
Mighty Baby
Terry Noel
Bobby Notkoff: husle
Christian Osborne: bendžo
Pepe The Piano Player
T. N. Pichoske
Mike Ratti: bicie
Bob Rizzo: basa
Senorita Rosetta
Skydragon
T. C. Topcat
David Tyles

32,000 Pound Book Cover 32,000 Pound
Heavy Balloon
psychedelic rock, blues rock
Elephant V Ltd.
1969
LP, CD
9

8 názorov na “Balón ťažký 32 000 ton”

  1. Od včerejška jsem desku už slyšel z YT alespoň osmkrát a jestli mi to něco připomíná, tak to je Frank Zappa z konce šedesátých let. Ty housle byly nejen pro něj tehdy typické, kdybych to měl srovnat s někým tuzemským, tak by to byli Plastic People Of The Universe, Jasnou páku neznám, pouze podle jména.

  2. Docela mě nakopla Danova (Snake) reakce a pustil jsem si to. Tohle je ta správná vykopávka, kterou musím mít. 🙂 Přesně tenhle typ kapel ze šedesátých a sedmdesátých let mi sedí. Nikdy jsem o téhle kapele neslyšel. Díky za seznámení

  3. Už tebou posledně představovaní The Far Cry mi přišli, jak hudba z blázince a tady to není o moc lepší. Vypadá to na bůhvíčím zhulenou společnost, která si z hudebních fanoušků pěkně vystřelila. Ale i takové obskurity mají místo na hudebních mapách…

    Hejkale, dík za pěkný povídání.

    1. Hej, je to obskúrne, ale má to zároveň niečo do seba. Ja na tieto úlety veľmi nie som, The Far Cry a Heavy Balloon som spracoval pôvodne pre Progboard, najmä preto, aby sa na ne nezabudlo, resp. aby sa o nich dalo niečo dočítať v slovenčine. O týždeň sa vrátim ku klasickejším hudobným prejavom. 🙂

Pridaj komentár