Austrálska jednoalbumovka zvaná McPhee

McPhee bola jedna z najzaujímavejších kapiel, ktoré počiatkom 70. rokov brázdili austrálske kluby.

Ku kapele mám vzťah už krátko od pohromy Y2K, ktorá sa nekonala. V tých časoch bol internet v plienkach, ale aj tak som sa snažil objavovať zabudnuté skupiny po rôznych stránkach písaných v zastaranom HTML kóde, ktoré AltaVista našla. Na jednej takejto stránke ktosi predstavoval vzácne raritky typu Ben, Lyd a McPhee. Ako mladý nadšenec pre podobnú muziku som sa opájal nádejami, že si všetky menované vzácnosti raz zoženiem. Časom som dokonca CD držal v ruke, v predajni Roxy. Vypočul som si ukážky, zvažoval možnosti chudobného študenta a napokon som si album nekúpil. Predsa len bolo treba vyberať a taký Emerson, Lake & Palmer mali prednosť.

Myslím, že uhádnete, čo nasledovalo. Nosiče zmizli z trhu a bolo po nádeji. Ale poznáte to. Kto zaváha, síce nežerie, avšak, kto si počká, ten sa dočká. Album mám konečne v dŕžave a už ho nepustím!

Dovoľte mi predstaviť kapelu. Vznikla v roku 1970 v Sydney. V zostave pôsobila pätica muzikantov. Speváčka Faye Lewis mala za sebou viaceré príležitostné angažmány, spievala napríklad v skupine Luke’s Walnut, sprievodnej formácii muzikálu Hair v rokoch 1970-1971. Jim Deverell (klávesy) a Benny Kaika (basa) boli Novozélanďania. Deverell hral s Tonym Joyceom (gitara) ako nájomní muzikanti, napr. s Digby Richardsom, The DelltonesLittle Sammy & The In People. Posledným do partie bol bubeník Terry Popple. Tento Angličan hral v skupine Tramline (v roku 1968 vydala dva albumy, hral v nej aj gitarista Mick Moody, ktorého široká verejnosť pozná z Whitesnake), ale počiatkom roka 1970 sa presunul do Austrálie a pridal sa k čerstvo sformovanej kapele McPhee.

Kapela mala všetko, čo bolo potrebné na hranie progresívneho tvrdého rocku. Kombinácia Hammondiek a kyselinovej gitary umožňovala hrať hutne a pritom melodicky. Do toho si predstavte plnokrvný ženský rockový spev a musí vám byť jasné, že úspech mohol byť závratný. V roku 1971 sa zavreli do štúdia World Of Sound, koré viedol Martin Erdman. Ten kapele produkoval album na vlastnej nezávislej značke Violet’s Holiday. Zelenú kresbu na obal dodal Hugh McLeod a finálny náklad 500 kusov platní sa na pulty dostal pravdepodobne počiatkom roka 1972, hoci oficiálne vydanie sa datuje k novembru 1971. Namiesto úspechu však prišiel rýchly rozpad. Popple sa vrátil do Anglicka (do kapely Snafu), Lewis pôsobil ako štúdiový hráč a hral aj s kapelou The Bondi Bitch Band. Kaika hral s Jeffom St. Johnom a so skupinami Tramp a New King Harvest. Deverell sa presťahoval do USA a o pár rokov neskôr zomrel na rakovinu. Joyce sa presťahoval do Darwinu, kde hral vo viacerých domorodých (aborigénskych) kapelách, ako napr. Under The Spell Of Trees, Life On MarsDogboy. Až do 90. rokov minulého storočia viedol kanceláriu Severného teritória organizácie AusMusic.

Samotné dielo vyšlo na CD hneď niekoľkokrát, piráti z Ruska, Japonska i Talianska (Akarma) mu venovali svoju pozornosť, ja mám jediné oficiálne austrálske vydanie z roka 1999 od Vicious Sloth Collectables. Inak, tento rok vyšiel album aj na platni, od španielskej firmy Sommor a tiež od Akarmy.

Ale poďme k muzike. Na albume je sedem skladieb, z toho päť cover verzií. Hudobníci z McPhee vybrali na nahrávanie populárne koncertné kúsky. Vzhliadli sa pritom v britskej progresívnej vlne. Aj preto tu máme veci od Spooky Tooth alebo od Trinity. Pravda, I Am The Walrus je beatlesovka, avšak inšpirácia takmer naisto pochádza z album The Last Puff od Spooky Tooth. Z neho je aj úvodná (a skvelá) skladba The Wrong Time. Skvelý cover s obligátnym bubeníckym sólom Indian Rope Man je tiež pôvodne od Richie Havensa, ale podoba s verziou od Briana Augera (Trinity) svedčí o inom pôvode inšpirácie. Ono sú vlastne všetky prevzaté skladby vynikajúce, osobne ma prekvapila verná podoba Youngovej hitovky Southern Man.

Vlastné skladby ukazujú, že keby kapela vytrvala, mohla byť nezabudnuteľná. Sunday Shuffle je rýchla priamočiara a spevná vec, pamätnou je však záverečná desať a pol minútová džezrocková bomba Out To Lunch. Veru, škoda, že nemali v štúdiu poruke viac pôvodného materiálu!

Niekomu môže množstvo prevzatých vecí prekážať, mne nie. Hudba znie akurátne tvrdo a zároveň disponuje prekvapivo kvalitným zvukom. Skrátka, je to profesionálny a živelný výkon v jednom. Čo viac si môže milovník historickej rockovej muziky želať?

Skladby:

  1. The Wrong Time 6:35
  2. Sunday Shuffle 3:22
  3. Southern Man 5:50
  4. Indian Rope Man 7:14
  5. Superstar 5:04
  6. I Am The Walrus 8:00
  7. Out To Lunch 10:38

Zostava:
Faye Lewis: spev, perkusie
Tony Joyce: gitara
Jim Deverell: organ, el. piano, vokály
Benny Kaika: basa
Terry Popple: bicie
a
Shauna Jensen: vokály
Ken James: alt saxofón (5), flauta (7)
Larry Durea: kongá (4)

McPhee Book Cover McPhee
McPhee
psychedelic rock
Violet’s Holiday
1971
LP, CD
7

4 názory na “Austrálska jednoalbumovka zvaná McPhee”

  1. No, já ty originální verze neznám a tak mi přítomnost tolika coververzí nevadila. Muzika je to pěkná (nejvíc se mi líbila živelná Indian Rope Man) a zpříjemnila mi dnešní – poněkud zakaboněné – dopoledne.
    Díky za zajímavou story a seznámení s jednou z mnoha zaprášenejch jednoalbumovek.

Pridaj komentár