Atomic Rooster

Kedysi dávno, v nie až tak vzdialenej destinácii, ktorá sa však skrývala za Železnou oponou kdesi na ostrovčekoch, ktorých obyvateľstvo často krivo hľadelo na Francúzov, existovala skupina The Crazy World of Arthur Brown. Skladbu Fire pozná asi každý, kto bol obdarený sluchom, ale už menej ľudí vie, že z nej vzišla jedna z najoriginálnejších rockových skupín všetkých čias – Atomic Rooster. Jej dušou bol klávesák Vincent Crane a hnacím motorom trio vskutku mimoriadnych bubeníkov. A hudba? Čo album, to iný štýl, a predsa rozpoznateľná tak, že sa dodnes nenašiel nikto, kto by ju čo i len napodobil.

Crane bol geniálny skladateľ, osobitý hráč na klavír a príbuzné nástroje, rocker s malou komplikáciou. Bol duševne chorý. To mu nebránilo, aby sa v lete 1969 odpojil od Arthura Browna, vzal so sebou budúcu bubenícku hviezdu Carla Palmera a vytvoril Atomic Rooster. Tretím do partie sa stal Nick Graham, talentovaný basgitarista, flautista a spevák. Po rade koncertov sa kapela koncom roku zavrela do štúdia a vo februári roku 1970 vydala debutový album Atomic Ro-o-oster (tretie „o“ nie je preklep). Dravý a absolútne originálny prejav kapely nešlo nepočuť. V tej dobe odišiel Graham (neskôr sa zjavil napríklad v Skin Alley) a prišiel gitarista John Cann zo zabudnutej skupiny Andromeda. Pre plánované americké vydanie albumu prehral niekoľko skladieb na debute, ktoré nakoniec vyšli pri druhom vydaní platne v Anglicku. Ďalšia rana prišla zo strany Carla Palmera. Neodolal a pridal sa k formácii Emerson, Lake & Palmer. Nahradil ho Paul Hammond, údajne najlepší bubeník v Anglicku. Chvíľku síce skúšali aj Rica Parnella, ale ten sa šance nechopil. Zatiaľ. Cann prevzal aj rolu speváka a jeho hardrockové cítenie poznačilo vynikajúci album Death Walks Behind You z jesene roku 1970. Singel Tomorrow Night/Play the Game z januára 1971 sa zakrátko stal prekvapivo úspešný, čo pomohlo kapele dostať sa do širšieho povedomia. Najúspešnejším singlom sa však stal až ten ďalší, s príznačným názvom Devil’s Answer/The Rock. Album In hearing of z toho istého roku potvrdil, že kapela neustále hľadala nové cesty ako ozvláštniť rockovú muziku. Za mikrofón sa postavil Pete French z Leaf Hound, ktorého chripľavý hlasisko nemá chybu. Avšak, ešte pred vydaním albumu odišli Cann a Hammond, aby založili kapelu Bullet, ktorá sa zakrátko stala známa ako Hard Stuff.

Crane preto opätovne povolal Rica Parnella z kapely Horse a gitaru zveril Steve Boltonovi. French však tiež odišiel a stal sa posilou americkej formácie Cactus. V roku 1972 sa za mikrofónom zjavil jeden z najúžasnejších rockových spevákov vôbec, istý Chris Farlowe. Áno, to je ten z Colossea. Album Made In England je bezkonkurenčne najprogresívnejší počin kapely a ťažko sa prirovnáva k čomukoľvek. Treba počuť. Ric Parnell na ňom zahral natoľko komplikované a jedinečné bicie party, až musím radšej mlčať, aby som kacírsky neohovoril predchádzajúcich dvoch majstrov tohto nástroja. Ak má album slabinu, tak je to takmer nepočuteľný vklad gitaristu Boltona, ktorý vzápätí z kapely odišiel. Nahradil ho John Goodsall, vtedy známy ako John Mandala. Album Nice ‘n’ Greasy z roku 1973 zaznamenal ďalší veľký odklon od vytýčenej trasy a je dnes považovaný za najslabšie dielo prvej etapy existencie kapely. Neúspech kapelu prakticky zlikvidoval. Crane na dohodnuté koncerty najal sprievodnú skupinu Sam Apple Pie a počiatkom roku 1975 bolo po Atomic Rooster.

Crane sa bezcieľne potĺkal až do roku 1980, kedy sa dohodol s Du Cannom, že obnovia Atomic Rooster. Najali štúdiového bubeníka Prestona Heymana a vypustili do sveta album Atomic Rooster. Paradoxne, kapela zabrala na metalové publikum, ktoré objavilo temnú stránku skladieb ako Devil’s Answer alebo Death Walks Behind You. Čo sa týka ďalšieho pôsobenia, na chvíľku sa za bicími mihol Ginger Baker z Cream. Napokon Odišiel Du Cann a vrátil sa Paul Hammond. Album Headline News z roku 1983 prekvapil všetkých. Znel priam elektronicky a zahralo si na ňom viacero známych gitaristov, ako napríklad David Gilmour z Pink Floyd alebo Bernie Tormé od Gillana. Tormé hral aj na koncertoch, kým na konci roku Crane kapelu definitívne nerozpustil.

Snaha o možný reunion koncom 80. rokov vyšla nazmar, pretože, ako si možno spomínate, Craneov duševný stav nebol práve idylický, dňa 14. februára 1989 sa predávkoval liekmi a zomrel.

Od 90. rokov sa zjavilo niekoľko archívnych koncertných nahrávok a kompilácií s nevydanými skladbami, ich kvalita je veľmi kolísavá a okrem dojenia fanúšikov často nemajú inú pridanú hodnotu.

Atomic Rooster ostáva dodnes jedinečnou kapelu bez napodobiteľov. Tomu vravím velikáni!

P.S. V roku 2016 došlo k obnoveniu kapely v zostave French, Bolton, Shug Millidge (basa), Bo Walsh (bicie) a  Christian Madden (klávesy). V roku 2017 vystriedal Maddena Adrian Gautrey (klávesy).

DISKOGRAFIA:

  1. Atomic Roooster (1970)
  2. Death Walks Behind You (1970)
  3. In Hearing of (1971)
  4. Made In England (1972)
  5. Nice ‘n’ Greasy (1973)
  6. Atomic Rooster (1980)
  7. Headline News (1983)
  8. BBC Radio 1 Live in Concert (1993)
  9. Devil’s Answer (1998)
  10. Live and Raw 70/71 (2000)
  11. Live Germany 1983 (2000)
  12. Rarities (2000)
  13. Live at the Marquee 1980 (2002)
  14. Homework (2008)

4 názory na “Atomic Rooster”

  1. V první půli devadesátých let jsem četl v jednom hudebním časopise (nevím už v jakém a při jaké příležitosti) recenze na nejvíc rocková psychedelická alba a kromě Pipera od Pink Floyd tam byla Death Walks… od Atomic Rooster (byť zařazení pod psychedelickou hudbu trochu pokulhává). V reakci na to jsem si půjčil něco jako best of 2CD kompilaci od téhle kapely a… dostala mě. Vše do roku 1973 se mi hodně líbilo, spoustu skladeb dodnes považuju za nesmrtelnou, např. Black Snake z vynikajícího alba In Hearing of Atomic Rooster… Tahle kapela dokázala míchat hard rock s progovými postupy a i s v podstatě jinými styly, třeba soulem, jako málokterá: je v tom to subjektivní kouzlo, lehkost… Díky za fajn počtení a znovuprobuzené vzpomínky. Krátké období po roce 1980 už mi moc neříká.

    1. Tiež kapelu považujem za jednu z najosobitejších, čo nám 70. roky zanechali. Dostala sa ku mne informácia, že 24.5. bude kapela hrať v bratislavskom Múzeu obchodu. Musím popátrať, čo je to za pohrobok a na koncert sa vypravím.

      1. Zostava z facebooku:
        Pete French I Vocals (1971, 2016 – Present)
        Steve Bolton I Guitar (1971 – 1972, 2016 – Present)
        Adrian Gautrey I Keyboards (2017 – Present)
        Shug Millidge I Bass Guitar (2016 – Present)
        Bo Walsh I Drums (2016 – Present)

Pridaj komentár