Aquila

Waleská progresívna skupina Aquila zanechala po sebe jediný album z roku 1970 a zmizla zo stránok hudobnej histórie.

Priznávam sa bez mučenia, že o Aquile, waleskej skupine z prelomu 60. a 70. rokov minulého storočia, som donedávna netušil nič. Na jej jediný album som narazil v predajni cédečiek a po nesmelom okukovaní som sa rozhodol, že uverím zadnej strane obalu, kde sa píše nielen rok vydania, ale aj čosi o stratenej progresívnej klasike. Jedným dychom sa spomínajú zaujímavé perlorodky zo stajne protežovanej dobovej muziky ako AudienceFamilyGravy Train, či dokonca Raw Material. V „starinách“ som na vlastnej koži zistil, že reklama obvykle neklame, i keď to samozrejme neplatí vždy, v prípade albumu Aquila ma našťastie inštinkt nesklamal.

Skupinu sformovala pätica hráčov, Ralph Denyer (spev, gitary), Phil Childs (basa, klavír), George Lee (flauta, saxofóny), Martin Woodward (organ) a James Smith (bicie). Eponymný album z augusta roku 1970 produkoval Patrick Campbell-Lyons z A Concert House Production. Album vyšiel na značke RCA Victor v Británii i v Nemecku, ale dieru do sveta nespravil.

Zmysel pre melodické polohy radí Aquilu do sfér romantických románov, ale nie až niekam do najprízemnejších vrstiev červenej knižnice. Úvodná hitovka Change Your Ways dopĺňa podstatnú informáciu, že hlavné slovo bude mať klávesák a viac ako zdatne mu konkuruje dychár. Inými slovami, očakávajte príjemnú zmes nadžezlého rocku podfarbeného psychedéliou, ktorý si však nerobí nárok na učebnicu všetkých sólových techník a postupov, ktoré boli dovtedy vymyslené, nieto ešte, že by ich mali tvoriť. Napriek uvedenému ide o sviežu muziku, niečo na štýl Audience. Po slnečnej veselici prichádza štipku zamračená How Many More Times? (nezamieňať s jedným bluesovým štandardom hraným napr. Led Zeppelin), kde sa vyšantí ako flauta, tak organ. Prvá naozaj „ťažká“ skladba na albume sa volá While You Were Sleeping, džezové ošatenie do hypnotického rytmu, z ktorého by mal každý hašišák pocit, že Nirvána je nie že na dosah, ale všade okolo neho, jej pristane. Spev sa tiahne ako čarovná fazuľa ku krajine obrov. Dychy i klávesy sa snažia presvedčiť labilnejšie nátury, že ich prítomnosť automaticky zaručuje akúsi pomyslenú „vyššiu“ kvalitu umenia. Ostatní majú jasno, hudbe tohto typu svedčia. Spevná náladička je späť, We Can Make It If We Try má až „trafficovskú“ atmosféru, sólový saxofón to celé na chvíľku posunie do džezových vôd.

Celostranová suita The Aquila Suite začína flautou, ale veľmi rýchlo sa rozkokoší ako internetový troll, ktorému v rámci výstavby informačnej diaľnice zrúcali všetky mosty. Celé dielo je rozdelené na tri časti (movements) a tie ďalej korodujú do viacerých podnázvov, pokiaľ nie ste knihovník, je to vcelku zbytočná záležitosť. Poteší to hádam iba tých fanúšikov, ktorí milujú rôzne umelé delenia názvov skladieb, aby to budilo zdanie akéhosi vyššieho zámeru. Inak je tu priestor na rôzne improvizácie, dokonca aj bubeník si struhne klasické dobové sólo. Ťažko sa niečo vyzdvihuje, všetko je to také psychedelicky-džezovo-folkrockové, najviac sa mi páči pomerne hutná hardrocková nálada v Second Movement nazvaná The Hunter (a opäť, neočakávajte bluesovú klasiku á la Free). Možno je to preto, že gitara vzácne dopĺňa slohy nejakými tými vyhrávkami a má aj vlastný priestor pre sólo. Konečne! A to ani nehovorím o brutálnom ukončení v podobe organového šialenstva, akoby si hlavný kostolník pomýlil svätú omšu s rituálom na privolanie Satana a zdesené výrazy kostolného osadenstva mu iba vlievali silu do extatického amoku. V poslednej časti suity sa vráti snivá poloha, uspávanka je podčiarknutá saxofónovým barovým sólom. Naliehavosť, z ktorej by nejeden brakový autor vytrieskal televízne spracovanie, znie priam závisle. Záverečná gradácia nezaprie rozpätie filmovej scénickej hudby, úžasné!

Keď mám náladu na neinvazívne džezrockové vyžitie, takáto hudba ma napĺňa vrchovato. Aquila je vzácna jednohubka, ale o to je chutnejšia.  Pokiaľ si ju chcete zaobstarať, v roku 1994 sa prvý raz zjavila na CD (nemecká značka TRC Records) a potom, čo vyšla na LP v Taliansku (Eroe Progressivo 1, 2002), Nemecku (Lucky Pigs Records, 2012) a vo Francúzsku (Klimt Records, 2014) ho na CD vydala aj pochybná značka Aurora v roku 2014. Existuje aj ruské pirátske vydanie na CD z roka 2018. Tak do toho!

(upravené, pôvodne zverejnené na progboarde)

Skladby:

  1. Change Your Ways 5:18
  2. How Many More Times 6:22
  3. While You Were Sleeping 5:25
  4. We Can Make It If We Try 4:35
  5. The Aquila Suite: First movement – Aquila (Introduction), Flight Of The Golden Bird 8:29
  6. The Aquila Suite: Second movement – Cloud Circle, The Hunter, The Kill 8:52
  7. The Aquila Suite: Third movement – Where Do I Belong, Aquila (Conclusion) 8:57

Zostava:
Ralph Denyer: spev, gitara
Phil Childs: basa, piano
George Lee: flauta, saxofóny
Martin Woodward: organ
James Smith: bicie, tympany, perkusie

Aquila Book Cover Aquila
Aquila
progressive rock
RCA Victor
1970
LP, CD
7

2 názory na “Aquila”

Pridaj komentár