Andulka vyučuje hard rock

Britské ostrovy a hard rock – to bola na prelome 60. a 70. rokov neobyčajná fúzia kvality. Popri velikánoch, ktorých nebudem menovať, možno nájsť viaceré rovnako kvalitné veličiny, ktorým azda len šťastie a absencia lepšieho manažmentu nedovolili stať sa svetoznámymi. Jednou z najlepších kapiel tohto typu bola waleská formácia Budgie.

Na počiatku bola štvorica hudobníkov. Basák s jačavým hlasom Burke Shelley, bubeník Ray Phillips sa jedného dňa roka 1967 spojili s dvojicou gitaristov, Kevinom Newtona a Brianom Goddardom (ten aj spieval), aby založili kapelu Hills Contemporary Grass. Stalo sa tak v hlavnom meste Walesu, a síce v Cardiffe. Už o rok odohrali niekoľko koncertov, pričom do zostavy pribudol Tony Bourge, ktorý nahradil Newtona. V roku 1969 sa rozhodli, že sa premenujú na Six Ton Budgie. V tom čase nahrali svoje prvé demo a došlo aj na skrátenie názvu na Budgie. Názov v preklade znamená andulka. Hudobníkom sa páčil kontrast názvu voči tvrdej muzike, ktorú hrali. Ono, na kontrast si kapela potrpela aj v muzike, na každom albume nájdete jednu, či dve akustické skladby narúšajúce vlnu hardrockových smrští. Ale nepredbiehajme!

Zo zostavy zároveň vypadol Goddard a klasické rockové trio sa po rokoch snahy upísalo veľkému labelu MCA Records. V roku 1971 kapela nahrala materiál, ktorý vyšiel na debutovom albume nazvanom jednoducho – Budgie. Produkoval ho borec Rodger Bain, ktorý mal na konte spoluprácu s Black Sabbath. A muzika na albume veru túto veličinu pripomína. Ide o originálny mix Black Sabbath, Led ZeppelinDeep Purple, pričom je to zároveň úplne samostatná a suverénna hudba! Inak, Bain produkoval aj ďalšiu veličinu, ktorá sa spočiatku videla v Black Sabbath, a síce Judas Priest. Pre mňa je jeho meno spojené aj s prvým albumom kapely Wild Turkey. Naspäť k debutu. Obal obsahoval maľbu Davida Sparlinga, na ktorej sa zjavil motív jazdca s hlavou Andulky, ku ktorému sa kapela viackrát vrátila. V tesnom slede kapela nahrala aj druhý album Squawk, ktorý vyšiel počiatkom roka 1972 (na internete nájdete aj rok 1971). Že to s ňou vydavateľ myslel vážne, dokladá obal od Rogera Deana. Tretí album Never Turn Your Back On A Friend z roka 1973 potvrdil, že kapela zo svojho štýlu nemieni uhnúť ani o piaď, iba ho vybrusuje ako diamant. Napriek tomu zostavu opustil bubeník Phillips. Založil vlastnú kapelu Ray Phillips Woman, neskôr premenovanú na Woman. Okrem Budgie mal v 80. rokoch kapelu Tredegar, v 90. rokoch fungoval so Six Ton Budgie a v roku 2011 nahral sólový album Judgement Day, po ktorom začal koncertovať so svojim bandom.

Za biciu súpravu si sadol Pete Boot a jeho vklad možno posúdiť na vynikajúcom albume In For The Kill! z roka 1974. Napriek tomu sa dlho neohrial a ešte v tom istom roku ho nahradil Steve Williams, ktorý v zostave vydržal až do roka 1986. Začal na albume Bandolier (1975) a  If I Were Brittania I’d Waive The Rules (1976). Zavŕšil tak šesticu vyrovnaných albumov.

Pomaly sa však začalo schyľovať k zmenám. Na koncertnom turné kapela využila služby druhého gitaristu Myfa Isaaca. Album Impeckable (1978, niektoré zdroje uvádzajú 1977) poslúžil o rok neskôr ako soundtrack k filmu J-Men Forever, ale podstatnejšie je, že hudobne zľavil z nekompromisného hard rocku na úkor melodicky vďačných skladieb. V polovici roka 1978 kapelu opustil gitarista Bourge a vyhodený bol aj koncertný support Isaac. Z kapely Trapeze prišiel gitarista Robert Kendrick a z Hawkwindu Huw Lloyd-Langton. Toho však Kendrick zakrátko vyštval. Kapela stratila podporu MCA, takže nečudo, že aj Kendrick vydržal len rok a v roku 1979 ho nahradil „Big“ John Thomas. Na značke Active im vyšiel album nadväzujúci na takzvanú novú vlnu britského heavy metalu (NWBHM), a síce Power Supply (1980). Nasledovala zmluva s RCA a albumy Nightflight (1981) a Deliver Us From Evil (1982). Kapela v roku 1982 využila služby klávesákov Duncana MacKaya a Lindseya Bridgewatera. Kapela sa viezla na vlne popularity, opakovane vystúpila na festivale v Readingu a ako prvá metalová kapela zo západu zahrala v Poľsku. Ako predkapela sprevádzala Ozzyho Osbournea na Blizzard Of Ozz Tour. V roku 1986 odišiel Williams a nahradil ho Jim Simpson. V roku 1988 prestala koncertovať a prakticky sa rozpadla.

Navzdory tomu, že kapela bola v USA prakticky neznáma, z nejakého dôvodu bola nesmierne populárna v Texase. V rokoch 1995 a 1996 sa preto Shelley, Thomas a Robert „Congo“ Jones (bicie) pod hlavičkou Budgie zjavili na niekoľkých koncertoch v tomto americkom štáte.

Od roka 1999 kapela koncertovala v zostave Shellley, Thomas a Williams. Gitarista Andy Hart nahradil Thomasa v roku 2002 a v roku 2003 sám prepustil miesto Simonovi Leesovi. V roku 2006 vyšiel nový štúdiový album You’re All Living In A Cuckooland, ktorý bol fanúšikmi veľmi dobre prijatý. Po Leesovi sa v roku 2007 do zostavy dostal gitarista Andy James a napokon aj Craig Goldie, ktorý kapele vypomohol na austrálskom turné v roku 2008. Kapela vystupovala do roka 2010, v novembri bol Shelley hospitalizovaný a odvtedy sa zotavuje. V roku 2016 zomrel John Thomas a v 2018 bubeník Pete Boot.

Kapele od 90. rokov vyšlo niekoľko raritných a koncertných albumov, ktoré dokresľujú jej výnimočné postavenie v rockovom svete. Kto o ňu ešte nezavadil, nemal by váhať ani sekundu!

Diskografia:

  1. Budgie (1971)
  2. Squawk (1972)
  3. Never Turn Your Back On A Friend (1973)
  4. In For The Kill! (1974)
  5. Bandolier (1975)
  6. If I Were Brittania I’d Waive The Rules (1976)
  7. Impeckable(1978)
  8. If Swallowed, Do Not Induce Vomiting (EP, 1980)
  9. Power Supply (1980)
  10. Nightflight (1981)
  11. Deliver Us From Evil (1982)
  12. We Came, We Saw… (1997)
  13. Heavier Than Air – Rarest Eggs (1998)
  14. Electric Ballroom (2000)
  15. Life In San Antonio (2002)
  16. The Last Stage (2004)
  17. The BBC Recordings (2004)
  18. Radio Sessions 1974 & 1978 (2005)
  19. You’re All Living In A Cuckooland (2006)
  20. Live In Birmingham 1979 (2017)
  21. Live In Los Angeles (2017)

5 názorov na “Andulka vyučuje hard rock”

  1. Díky moc za profil jedné z mých nejoblíbenějších hard rockových kapel. Znamenají pro mne stejně jako velká čtyřka. Prvních pět alb je na absolutorium. Z pozdějších tak různě střídavě, asi nejvíc Nightflight a překvapivě i to poslední. Díky tvému profilu jsem dal jejich diskografii včera a dnes komplet chronologicky, a bylo to maso…! 🙂

Pridaj komentár