Ako mexické víťazstvo v bitke prehralo vojnu

Poznáte to. Vrhnete sa na nepriateľa, rozprášite ho a tešíte sa, že máte vyhraté. Akurát, že nepriateľom nie je nejaký zbabelý Francúz, nie, nie. Ide o Texasanov, kovbojov, ktorým koluje v žilách Clint Eastwood. A že ich je! Nečudo, že to, čo kedysi patrilo Mexiku, dnes tvorí neoddeliteľnú súčasť USA. A teraz si predstavte, že ste hardrocková kapela pomenovaná podľa masakry v Alame. Akú muziku asi budete hrať? Neviem, ako vy, ale americká kapela Alamo, po ktorej ostal jediný eponymný album z roku 1971, hrala hudbu, pri ktorej aj starý dobrý (zlý i škaredý) Clint pôsobí ako milosrdný anjel uprostred partičky samaritánov, ktorým tichúčko dohovára, že majú pridať v láske k blížnemu. 

Americký hard rock je ostrý, priamočiary a tvrdý ako sopečné vyvreniny v kostiach našej zeme. Alamo nie je výnimkou. Ku kapele som prišiel pomerne dávno, patrila k skorším akvizíciám v mojej zbierke. Mal som šťastie, dlhšie sa sušila v regáloch v predajni Roxy. Obchádzal som ju, ale bolo jasné, že je to len otázka času a cédečko od Black Rose Records poputuje ku mne domov. Netrvalo dlho a stalo sa. To bola doba, kedy som staré kapely kupoval „na blind“, stačilo mi kývnutie hlavou miestneho predavača. Nepamätám si, že by som niekedy oľutoval.

Kdesi na internete občas nájdete zmienku, že kapela hrala takzvaný južanský rock. Neverte tomu! Naopak, pri jej počúvaní sa miestami dostaví dojem, že by sa táto hardrocková metelica mohla zrodiť aj v Británii. Zásluhu na tom má dominantný člen kapely, Ken Woodley. Nečudo, veď je klávesák i spevák a navyše, autor všetkých ôsmich skladieb na albume (v dvoch prípadoch veľkodušne prenechal podiel za lomítkom aj gitaristovi Raspberrymu a basákovi Davisovi, bubeník Rosebrough, ako to už býva, v tvorivej činnosti nefiguruje).

Mňa teší, že okrem britských náznakov je muzika verná svojej domovine. Aj preto ma teší, keď sa zjaví napríklad reminiscencia na muziku velikánov z Mountain (The World We Seek). Nemenej šťastný som zo zástupu úsečných vypaľovákov (Got To Find Another Way), pričom priamočiarosť rozhodne nemusí znamenať to, čo s rockovou hudbou porobili 80. roky. Odpočinok v podobe jemne  baladických skladieb (Soft And Gentle) je už len povestnou čerešničkou na pokrme, z ktorého si neodhryznú konzumenti inzulínu (našťastie, muzika je pre všetkých). Viete čo? Pustite si ukážky. Rýchlo prídete na to, o čom to je, oči to nikdy nezachytia tak ako uši.

Album Alamo ponúka presne to, čo od rockovej hudby chcem, vyžadujem, na čom nástojím. A dáva mi to roky-rokúce v nezmenenej intenzite. Dnes je internet zaplavený muzikou, ktorú sme kedysi prácne dolovali v analógovom svete. Akokoľvek je skvelé, že vďaka netu tieto perly stále žijú, k niektorým by sme sa ani inak nedostali, musím sa priznať, že sa mi cnie za pocitmi, ktoré sa dostavili pri kúpe čohosi, o čom som nič netušil a mohol sa opájať očakávaniami, kým som prišiel domov. Internet nás obral o predohry! Nič to, Alamo stojí za to!

Skladby:
1. Go To Find Another Way 4:36
2. Soft And Gentle 7:00
3. The World We Seek 3:36
4. Question Raised 4:43
5. Bensome Changes 3:35
6. All New People 4:50
7. Get The Feelin‘ 6:01
8. Happiness Is Free 4:18

Zostava:
Ken Woodley: organ, spev
Larry Raspberry: gitara
Richard Rosebrough: bicie, perkusie
Larry Davis: bass

Alamo Book Cover Alamo
Alamo
hard rock
Atlantic
1971
LP, CD
8

3 názory na “Ako mexické víťazstvo v bitke prehralo vojnu”

  1. Vidět to logo a obal, tak si to s tím jižanským rockem spojím taky 🙂
    Je to dobrej bugr, zahuštěnej hammondy a to mám rád. Líbily se mi skladby “The World We Seek” a “Question Raised”.

    Jinak – my, na periferii republiky jsme to měli vždycky těžké a do nějakého slušného obchodu s muzikou strašlivě daleko. Já velebím internet a děkuju všem nadšencům, kteří mi pomohli se seznámit s perlami sedmdesátejch let. Vždyť kde já bych k nim jinak přišel. Ta možnost ochutnávat, objevovat a potom i objednávat z domova – k nezaplacení.

  2. Teši ma, že Alamo má na Rockovici veľmi slušný ohlas – výborný profil a teraz pribudla druhá recenzia. Musím súhlasiť, obľúbil som si túto nahrávku už pri prvej koštovke a nič sa na tom nezmenilo a ani nezmení. Predohry? Rozumiem Ti, robil som to pred nástupom internetu a veľakrát aj potom. Niekedy stačilo pár slov od hudobne spriaznených kolegov a neváhal som. Aj to pátranie po diele v obchodoch má svoje čaro. Ak to vyjde a v schránke pristane dotyčný album, orgazmus je dokonaný – u mňa rovnako CD od Black Rose Records.
    Hejkal, díky za peknú recenziu na tento hardrockový klenot!

Pridaj komentár