Ako sa dá úmyselne pokašlať všetko, čo sa dá

Niet ukážkovejšieho príkladu toho, ako umelá a nezmyselná dokáže byť avantgarda za každú cenu, než sa nachádza na albume Ceremony.

A vlastne je to tiež učebnicový príklad toho, ako to dopadne, keď muzika nie je výsledkom srdcového snaženia muzikantov, ale čistý kalkul biznisu navôkol. Pretože toto nie je album Spooky Tooth. Dokonca to nie je ani album nedávno zosnulého avantgardného Francúza Pierre Henryho. Je to koláž dvoch nedorobkov, ktorá má budiť dojem, že ide o veľké umenie. Spojenie rockovej kapely, ktorá práve žala úspechy s albumom Spooky Two, a avantgardného umelca, ktorému medzinárodná publicita padla vhod, sa neudialo prirodzenou cestou vzájomného porozumenia dvoch partnerov. Nie, šlo o dohodu medzi dvomi vydavateľstvami s cieľom nabaliť sa.

Na obranu chalanov zo Spooky Tooth radno dodať, že si to uvedomovali od samého počiatku a nechceli, aby sa s nimi výsledok spájal inak ako v rolách nájomných hráčov pre francúzskeho umelca. Lživá producentská mašinéria im to samozrejme prisľúbila, len, aby bolo dielo dokonané. Možno od toho úprimne očakávala zázrak, keďže album je nábožensky orientovaný. No, album…

Gary Wright narýchlo spichol voľajaké motívy, kapela si „zadžemovala“ v štúdiu a bolo. Namiesto seriózneho mixu, aký by človek očakával od spoločného projektu, bol výsledný produkt zaslaný Henrymu. Ten nelenil, vlepil k jednému mixu svoj druhý a katastrofa bola dokonaná. Miestami mám dokonca pocit, že si tie svoje blbosti nahral vopred, bez toho, aby tušil, čo mu príde z Anglicka. Pravda, musel sa počuť, nuž Spooky Tooth stíšil a svoje „komponovanie“ pridal. Nedajbože, aby si niekto vychutnal niektoré naozaj vydarené hudobné momenty v pozadí!

Povedzme si pravdu, okolnosti sú jedna vec, výsledok druhá. Nikde nie je napísané, že by sa aj takto nekonzistentný zrod umeleckého diela nemohol vydariť. Mohol, nie však v tomto prípade.

Ani by nevadilo, keby to bolo celé, s prepáčením, naprd. Lenže tá muzika je fakt dobrá, keď z toho odfiltrujeme „maestrov“ vklad. O to viac zamrzí, že sa Henry ani nesnažil o niečo viac ako len o prznenie prezentovaného. Keď som na civilke inštaloval výstavy v galérii, mal som možnosť vidieť podobný umelecký hyenizmus. Nebudem menovať toho velikána slovenskej scény, čo skupoval za babku obrazy neznámych autorov a doplnil ich napríklad jednou šmuhou naprieč diela. Názov – pocta neznámemu autorovi – doplnil svojim statusom uznávaného umelca a mohol ryžovať. Keď som videl tie davy zanietených obdivovateľov, akýže je to len borec, nevedel som udržať smiech. Byť oným neznámym autorom, je mi do plaču.

Keby sa Henry uspokojil iba s tým, možno by som bol zhovievavý a usmial sa. Lenže on zašiel ďalej. Akoby sa rozhodol, že keď už prznenie, tak formátu Markýza DeSade. Nechce sa mi to príliš pitvať, tak uvediem len jeden príklad nazvaný Jubilation. Robiť si nemiestne žarty z nemého mentálne retardovaného jedinca bolo od Henryho odporné. Doslova popľul (p-pp-P-p-P) všetku dôstojnosť, akú azda mohol mať. Veľká škoda, nakoľko skladba v druhej polovici núka naozaj parádnu hutnú rockovú nálož. Jam session Spooky Tooth skrátka znie lepšie než hromada seriózne pripravovaných albumov iných kapiel. Teda, znela by, keby to Henry nezalial svojou snahou znevažovať zdravotne postihnutých ľudí, ktorí sa nemohli brániť. Rovnako ako samotná kapela. Veď tej v podstate iba oznámili, že má nový album a pustili jej výsledok bez toho, aby, keď už tam vlepili jej názov, mohla niečo dodať. Bubeník Kellie sa raz v interview vyjadril, že album je hrozný a dostal za to vynadané! Wrightove protesty, že toto nemôže vyjsť pod hlavičkou Spooky Tooth boli odignorované už v zárodku, nuž nečudo, že kapela, ktorá mala našliapnuté k hviezdnej kariére, ukončila svoju činnosť!

Bez avantgardného šumu by to pritom mohol byť iný príbeh. Aký priepastný rozdiel to je, dokazujú bonusy na vydaní CD z roku 2016. Niektoré skladby z albumu sú tu uvedené bez Henryho a hneď je to o inom. Podobne ako za priehrštie singlov, ktoré s ním nemajú nič spoločné.

Mohol to byť parádny ponurý rockový album. Dokonca to mohla byť aj zaujímavá syntéza elektroniky a rockovej kapely, keby spolu tieto dve entity chceli robiť, mali snahu o komunikáciu a víziu spoločného diela. Nič z toho, ako nám dokladá história, sa nestalo. Veľká škoda.

Som rád, že toto dielo vzniklo a ukázalo všetkým, že umenie nasilu nikdy nemá šancu. Nastane akurát akt znásilnenia, za ktorý je u nás v trestnom zákone vymeraný trest sedem až pätnásť rokov, v prípade úmrtia obete (platí pre Spooky Tooth) však sadzba určuje dvadsať až dvadsaťpäť rokov!

Iste, viem, že prakticky akákoľvek manifestácia ľudského úsilia si vždy nájde svojich fanúšikov. Policajné štatistiky preukazujú, že aj mrzké činy majú svojich obdivovateľov. To neznamená, že ich preto prijmem ako niečo žiaduce. Ceremony je sexuálne zneužitie nemocného bezbranného diela, a preto pre mňa slúži ako odstrašujúci príklad toho, ako sa hudba robiť nemá.

Skladby:

  1. Have Mercy 7:51
  2. Jubilation 8:25
  3. Confession 6:53
  4. Prayer 10:50
  5. Offering 3:26
  6. Hosanna 7:33

Zostava:
Pierre Henry: elektronika
Gary Wright: spev, organ
Mike Harrison: spev
Luther Grosvenor: gitara
Andy Leigh: basa
Mike Kellie: bicie

Ceremony. An Electronic Mass. Book Cover Ceremony. An Electronic Mass.
Spooky Tooth & Pierre Henry
progressive rock
Island Records
1969
LP, CD
6

4 názory na “Ako sa dá úmyselne pokašlať všetko, čo sa dá”

  1. Po mnohých odkladoch som začiatkom júla 2017 skúsil toto dielo, ku ktorému bola skupina Spooky Tooth dotlačená vydavateľstvom Island Records. Škoda, veľmi solídny rockový podklad je úplne utopený “umením” pána Pierra Henryho, ktorý zomrel 5. júla 2017 vo veku nedožitých 90 rokov.
    Výstižná recenzia, vďaka!

      1. Dík za bezva četbu!
        Osobně jsem odvěkým příznivcem kapely a jen málo odolným posluchačem, tomuhle nevšednímu dílu jsem ale navzdory všem okolnostem (a na rozdíl od jiných úletovek Music from The Body nebo The Beat Goes On) kdysi přišel na chuť a ještě mě úplně nepřešla. Za největší chybu v souvislosti s Ceremony tak považuju nesmyslný překopání tracklistu snad na všech CD verzích (plus spornosti kolem roku prvního vydání desky).

Pridaj komentár