ADVENT – Silent Sentinel (2015)

Byť vo svete progresívneho rocku rešpektovanou a etablovanou kapelou a vydať počas vyše tridsaťročnej existencie tri štúdiové albumy (a nič navyše, podotýkam) v takmer pravidelných deväťročných cykloch, hmmm, aj takto môže vyzerať prejav funkčnosti a životaschopnosti rockového telesa…

ADVENT sa stali vďaka svojbytnosti hudobnej produkcie a špecifickým aranžmánom svojich progresívnych kompozícii vlastne vlajkovou loďou toho, čomu sa začalo nie tak dávno vravieť „pastorálny prog rock“ (zásadne si nemýliť s termínom kresťanský rock a jeho predstaviteľmi, kapelami, ako Servant, Third Day a predovšetkým Petra, u ktorých je majoritou vo vyznení celku religiozita textov a až následne samotná hudobná kompozícia).

Roky strávené hudobnými aktivitami bratskej dvojice (Henry a Mark Ptak) v prostredí katedrálových a chorálnych zoskupení, ale aj ich inklinácia ku vážnej hudbe, vtlačili silnú pečať i do finálnej tvorby ADVENT. Čarovná na hudbe tejto skupiny je však práve vyváženosť medzi pastorálnym trendom skladateľského vkladu Henryho Ptaka a vyložene art/prog rockovo cítiacim skladajúcim gitaristom (a vlastne multiinštrumentalistom) Alanom Benjaminom.

Pôvodne štvorčlenná zostava ADVENT sa v ostatných rokoch (a ich sporadických koncertoch v teritóriu USA) stabilizovala na šesťčlennú zostavu, ktorá nahrala celý, vyše 77 minútový album. Album, istým spôsobom novátorský, s mnohými fragmentami fenomenality, ale napriek tomu že som veľký priaznivec tejto kapely aj toho, čo vytvorila, si neodpustím isté kritické postrehy, týkajúce sa celkovej dĺžky albumu a s ňou súvisiace zloženie existujúceho tracks-listu.

V prípade albumu Silent Sentinel by efekt jeho údernosti a priaznivého dopadu na poslucháča pri inej verzii konečného usporiadania skladieb ešte rapídne narástol. Medzi nosné a nesmierne výrazné skladby sú zakomponované nie práve najšťastnejším spôsobom polo-akustické gitarové etudy – improvizačné duetá dvojice Alan Benjamin, Greg Katona (The Uncharted Path, Reloj de Sol, 12/12, Second Thoughts), resp. spievané epizódne medzihry (On the Wings of an Ant, Verse 1, 2 a 3). Prirodzená dynamika a gradácia postupne plynúceho albumu je takto istým spôsobom narušovaná a brzdená. Čisto môj subjektívny názor je, že redukcia základného albumu len s plnohodnotnými skladbami na magickú hranicu do 60 minút a vydanie dodatkového (bonusového) disku s etudami a krátkymi kompozíciami, či s ďalším „šuplíkovým“ materiálom by bola proste vhodnejšia a sila a presvedčivosť základného disku by sa blížila (ešte viac) k termínu Dokonalosť…

To, čo robí vydaný album napriek uvedeným výhradám famóznym, sú jeho dlhšie a dlhé útvary, predovšetkým pompézne a efektne znejúca otváracia časť albumu (In Illo Tempore + To Dunsinane), rozšafná Voices from California, finálna, gradovaná inštrumentálka Romanitas, vrcholom albumu je však samozrejme titulná epická suita Silent Sentinel, plná nálad, zmien hudobných rytmov a tempa a striedania tichých a dramatických pasáží (aj s doplnkovou kompozíciou Sentinel’s Reprise: The Exit Interview), ktorá nepochybne patrí do zbierky klenotov vedľa kultových opusov, autormi ktorých sú Yes, Genesis, E.L.P. či Pink Floyd.

Táto kapela z New Jersey je v mojich očiach a ušiach veľkou a výraznou, pre svoju neopakovateľnosť kombinácie katedrálového zvuku klávesových nástrojov (v celej škále variability) v podaní bratov Ptakovcov, spolu s intenzívnym art/prog rockovým prejavom gitaristu a multiinštrumentalistu Alana Benjamina. Skladateľsko-aranžérsky potenciál tandemu Henry Ptak & Alan Benjamin je v tvorivej chémii hudby niečo neporovnateľné (ale asi aj vzácne, keďže albumov ADVENT je ako šafránu). Ďalším silným faktorom v hudbe ADVENT sú vokály. Americké kapely Echolyn, IZZ a ADVENT sú istým spôsobom deti – pokračovatelia hudobných ideí (a foriem spevu) legendy Gentle Giant, každá svojským spôsobom, s prínosom niečoho nového a vlastne originálneho a jedinečného. V prípade ADVENT je to práve spojenie estetiky a pôsobivosti kostolných či katedrálnych aranžmá zborového spevu s efektom, razanciou a variabilitou (art)rockových viachlasových vokálov, ako to poznáme z hudby 70. rokov, predovšetkým v podaní Yes a Gentle Giant.

Tričko ADVENT, vzor 2007, ktoré mi zaslal Alan Benjamin.

Nemienim konkrétne popisovať, či analyzovať jednotlivé skladby na albume Silent Sentinel. Každý jeho aktívny poslucháč si pri ich variabilite prejde vlastnou škálou pocitov, emócií a nálad. A ak sa už „musí“ každý album hodnotiť, v kontexte s napísaným textom vlastne v tomto bode žiadnu dilemu nemám a nepociťujem…

SKLADBY:
01. In Illo Tempore (3:18)
02. To Dunsinane (4:24)
03. On the Wings of an Ant (verse 1) (2:16)
04. Voices from California (7:34)
05. The Uncharted Path (6:22)
06. Reloj de Sol (2:35)
07. On the Wings of an Ant (verse 2) (2:20)
08. The Silent Sentinel (19:11)
09. 12/12 (2:38)
10. Sentinel’s Reprise: The Exit Interview (5:12)
11. Second Thoughts (2:21)
12. On the Wings of an Ant (verse 3) (2:24)
13. Full Moon and Empty Hours (1:59)
14. Riptide in Aeternum (2:45)
15. Romanitas (12:00)

Total Time 77:19

ZOSTAVA:
Alan Benjamin – guitars, bass, mandolin, violin, keyboards, recorder, glockenspiel, percussion
Greg Katona – guitars, percussion
Henry Ptak – keyboards, mandolin, percussion, lead & backing vocals
Mark Ptak – keyboards, percussion, lead & backing vocals
Brian Mooney – fretted & fretless basses
Joe D’Andrea – drums, percussion, lead & backing vocals

Silent Sentinel Book Cover Silent Sentinel
Advent
Prog Rock
Marquee
2015
CD
15

2 názory na “ADVENT – Silent Sentinel (2015)”

  1. “Cantus Firmus” je prakticky rovnako skvelý album. A vyzerá to tak, že potencionálny štvrtý album zase príde na svet po dlhej dobe. Po korešpondencii s Alanom Benjaminom viem, že tento, ani budúci rok svetlo sveta neuvidí, takže je reálne, že deväť ročný interval medzi jednotlivými štúdiovkami chtiac – nechtiac zostane zachovaný …

  2. Nedávno recenzovanej debut mě moc nezaujal, ale tohle je jiná. Souhlas, těch sedmdesát sedm minut je teda pořádná porce, ovšem dneska odpoledne mi sedla. Ten vliv Gentle Giant je nepřeslechnutelnej a v titulní The Silent Sentinel jako kdybych zaslechl přímou citaci. Je to pěkná muzika, navíc s velmi dobrým zvukem…

    Uznale pokyvuju hlavou a dávám palec nahoru, tohle se kapele povedlo. Pokud si dobře vzpomínám, i na pgb sklidila tahle deska slušnej ohlas, ale tenkrát jsem ji ještě – asi – neslyšel. Zaplaťpánbu za Spotify a jednou budu muset prubnout aj předcházející “Cantus Firmus”. Díky za recenzi.

Pridaj komentár